S požehnaním na cestu sme sa večer v tretiu pôstnu nedeľu usadili v autobuse, aby nás ráno po ceste osviežil čerstvý vzduch od mora na pobreží Grada a po sv. omši v baptistériu v Aquilei
sme obdivovali krásu mozaík na podlahe baziliky zo štvrtého storočia.
V Schio sme vzdali úctu relikviám sv. Bakhity a v múzeu sme si rozšírili vedomosti o jej životnej ceste.
Vo Verone sme okrem amfiteátra pozreli aj Júliu Capuletiovú, ktorá čakala na svojho Rómea, ale keďže dlho nechodil, i my sme sa vybrali radšej obdivovať sakrálne stavby tohto mesta a posvätiť ich svojou modlitbou.
Hádam nebolo z nás jedného človeka, ktorého by nenadchla bazilika Madonny della Corona v Spiazzi - zostup
s modlitbou krížovej cesty a prechod asi 30 metrovým tunelom nám umožnili prístup k tejto bazilike doslova prilepenej ku skale. Večer nás ešte čakala Mantova, kde sme v podzemí baziliky,
pri relikvii Kristovej krvi, ktorú tam vraj doniesol Longinus, slávili sv. obetu.
Posledný deň sme začali prehliadkou Sirmione a plavbou po najväčšom talianskom jazere Lago di Garda.
Záverečnou bodkou bola návšteva Trenta (Trídentu), kde sa v rokoch 1545-1563 konal jeden z najvýznamnejších koncilov v Cirkvi. Počas spevu pri sv. omši sme vnímali úžasnú akustiku tohto Božieho stánku.
Bodkou za púťou už boli len nákupy - veď ako by to bolo, keby sa vrátili domov k svojim s prázdnymi rukami...
Kto videl a zažil, vie, o čo neprišiel. Nech je Pán oslávený za všetko.
